Japonská ekonomika v tomto predbehla v 1.štvrťroku aj USA aj eurozónu.Vďačí za to spotrebiteľským výdavkom a solídnemu exportu smerujúcemu do Ázie.
Oživovanie sa však spomaľuje vplyvom doznievania účinkov vládnych stimulov,ktoré síce zvýšili síce deficit verejných financií avšak nepriniesli očakávaný rast.Zníženie spotreby v Europskej únii ako i posilnenie jenu voči euru vplyvom útoku finančníkov môže spôsobiťzhoršenie výhliadok druhej najväčšej ekonomiky sveta.
Medzikvartálne sa japonský hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil o 1,2%,čo bolo najviac za uplynulé tri štvrťroky.Medziročný rast dosiahol tempo 4,9%.Bol síce pomalší,neź trhom očakávaných 5,4%,ale prekonal tempo rastu v USA(3,2%) a v eurozóne (0,8%) za rovnaké obdobie. Tu je potrebné pripomenúť,že jednotlivé ekonomiky pracujú s rozdielnym verejným dlhom, Japonsko 190%,USA 87,3% a eurozóna 78,7% z HDP.
Vládne stimuly zvýšili spotrepiteľský dopyt po tovaroch dlhodobej spoteby,ako sú domáce spotrebiče.Oživenie domácej spotreby však získava na sile a rozširuje sa aj na tovary,ktorých sa netýkajú vládne stimuly.Vzhľadom na domácu spotrebu ovplyvnenú defláciou podľa ekonómov by mal mať prudký rast exportu pozitívny vplyv aj na domácnosti.
Podľa ekonóma spoločnosti Mitsui Asset Management Hiroaki Muto.Vývoj zahraničných je podľa neho najvačším rizikom ohrozujúcim vyhliadky japonského hospodárstva podobne ako všetky otvorené ekonomiky závislé na exporte.Pripomenul,že dlhová kríza v Europe vyvolaná finančnou loby prehĺbila obavy tykajúce sa stálosti globálneho rastu.
Ďalším problémom je,že rast v Japonsku nie je dostatočný na to,aby sa ekonomika dostala z deflácie.Spotrebiteľské ceny pokračujú v poklese,čo tiež ohrozuje zotavovanie japonskej ekonomiky i napriek tomu,že realizovali kvantitatívne uvoľňovanie likvidity.Aby sa aj v eurozóne neopakoval podobný scenár ako v Japonsku pristúpila Nemecká vláda k regulácii obchodov bez vlastníctva,ktoré sú dnes v takom objeme,že výraznym sôsobom deformuju ceny a sú zdrojom nepredvídateľného vývoja.
Komentáre